Nápoj, ktorý sa pije na celej planéte dennodenne a je veľmi obľúbený si prešiel bohatou históriou. Najznámejšia je však legenda, ktorá hovorí, že toto „čierne zlato“ objavil práve jeden pastier menom Kaldi v Keni. Pri vedení svojho stáda cez hory Jemenu jedného dňa spozoroval divné správanie svojich zvierat. Kozy boli divokejšie, bláznivejšie a mali viac energie. Toto správanie spozoroval hlavne, keď kozy objedali neznámy ker s červenými bobuľami. Neskôr sa o tomto správaní kôz dozvedel opát s kláštora a nechal tieto plody zozbierať. Zaujímavé zistenie bolo, že po vypití horúceho nápoja z týchto bobúľ mohli mnísi vykonávať svoje modlitby dlho do noci a bez únavy. Tento neznámy ker sa stal v kláštore veľmi populárny a tak ho mnísi začali zbierať a sušiť nad otvoreným ohňom. Jedného dňa padla červená bobuľa do ohniska, zuhoľnatela a vypustila veľmi príjemnú arómu. Mníchov táto aróma zaujala, bobule podrvili a pripravili si z nich svoj obľúbený nápoj, ktorý mal ešte lahodnejšiu chuť ako predtým. Objavenie prvej kávy sa teda pripisuje približne 9. storočiu.
V 14. storočí sa v dejinách objavujú červené bobule, ktoré prišli spolu s Etiópskymi bojovníkmi, ktorí ich doniesli na terasovité záhrady Jemenu. Z prístavného mesta Adenu sa neskôr dostala káva do Mekky v Saudskej Arábii. Práve Mekka je najdôležitejším putovným miesto islamu. Značný počet pútnikov bol príčinou, že sa toto miesto stalo obchodným centrom, aj keď sama málo produkovala a dokonca nebola na dobrom strategickom mieste. Z hľadiska histórie kávy je toto miesto veľmi dôležité, pretože tu vznikli prvé kaviarne vďaka ktorým sa pútnici mohli s kávou zoznámiť. Tu dostala svoje meno káva z pochádzajúceho arabsko-tureckého slova „kahve“. (omamný nápoj).
Prelom nastal v roku 1511 kedy bola káva zakázaná mocnými náboženskými vládcami. Kávu považovali za škodlivú, pretože im pripomínala opojenie ako pri alkohole. Nariadili tak spálenie všetkých zásob a predaj bol úplne zakázaný. Prirovnávanie kávy ku alkoholu nebol skutočný dôvod zákazu. Panovníci sa báli voľnomyšlienkárstva ktoré mohlo pri pití kávy v kaviarňach prebiehať. No káva bola natoľko obľúbená, že to jej rozmach nemohlo zastaviť a keďže Mekka bola obchodným mestom, káva sa opäť začala predávať a dokonca aj v iných veľkých mestách ako sú Káhira, Damašk, Aleppe. Hlavným centrom obchodu sa stal prístav Mokka, po ktorom dostala názov silná arabská káva.
Arabi si dôležitosť obchodu s kávou uvedomovali a preto vládcovia zakázali akýkoľvek vývoz kávovníka z Jemenu. Krajinu mohli opustiť iba semená kávy, ktoré boli buď opražené alebo zbavené vonkajšej vrstvy, bez ktorej sa káva nedala ďalej zasadiť. Krádeže a pokusy o vývoz tohto „čierneho zlata“ boli prísne trestané. Tento stav sa im podarilo udržať do začiatku 16. storočia, kedy sa dostala vďaka Turkom do Carihradu v rámci bojov v osmanskej ríši. Vtedy sa dostala prvý krát do Európy a začiatkom 17 storočia získali úrodné bobule ako prví Holanďania, ktorí ich začali pestovať v skleníkoch, v holandskej kolónií Jáve (dnešná indonézia). Keďže mal kávovník výborné podmienky na pestovanie a dobre sa mu v tejto oblasti darilo, vznikla tu prvá zámorská kávová plantáž na svete.
Holandské kolónie sa stali hlavným dodávateľom kávy v Európe a neskôr sa začali rôzne experimenty s pestovaním kávy. Napríklad Briti na Jamajke a v Afrike, Francúzi na Antilách vo Francúzskej Guayane, Portugalci v Brazílii a približne v rovnakom čase sa káva dostala aj do Nemecka. V roku 1673 vznikla v meste Brémach prvá kaviareň na nemeckom území a o dva roky neskôr vznikla druhá v meste Hamburg. Netrvalo dlho a tento nápoj sa dostal do celého Nemecka. Viedeň sa tak ľahko ku káve nedostala, pretože v tom čase v roku 1683 bola obliehaná Turkami. Turci však prehrali a podľa legendy sa po boji našlo v tábore Turkov množstvo vriec naplnených zelenými bobuľami. Takto sa dostala káva do Viedne, no horká turecká káva mokka Viedenčanom moc nezachutila. Tu sa začalo prvé experimentovanie s podávaním kávy, pretože majitelia kaviarní tento nápoj obohatili o šľahačku a med a vďaka tomuto vylepšeniu dostala táto novinka meno „Wiener Melange“ a teda „viedenská káva“. To však nebolo všetko, ku káve sa začali pridávať rôzne cukrárenské výrobky čo prilákalo ešte viac návštevníkov. A tak sa tento nápoj dostal až ku Cisárovnej Alžbete, nazývanej tiež Sissi a ostatným veľkým panovníkom. Kaviarne sa stali natoľko obľúbené, že sa v nich usporadovali malé verejné koncerty známych umelcov. Johann Sebastian Bach bol tiež jedným z umelcov, ktorí na takýchto podujatiach vystupovali. V roku 1732 bola práve v kaviarni uvedená jeho Kávová kantáta.
Tak ako aj Arabi, aj Nemci si uvedomovali silu kávy a akýkoľvek vývoz bol zakázaný. Taktiež boli rôzne pokusy a samotné pašovanie kávy prísne trestané. No pašeráci boli natoľko vynaliezavý že sa im nakoniec kávu podarilo prepašovať. Zaujímavým a známym prípadom bolo, keď sa snažili prepašovať kávu v rakve, kde trúchliaci pozostalí tvrdili že ich príbuzná trpela vážnou chorobou malomocenstvom, takže colníci zachovali úctivú vzdialenosť a prevoz rakvy povolili.
Dlhá cesta od obyčajného pastiera až po veľké metropole nám priniesli kávu do každodenného života. Tento horúci nápoj dnes nájdeme všade okolo seba, na všetky možné spôsoby. Čo bolo kedysi nemožné, dnes je bežnou súčasťou nášho života. Predstavme si fakt, že počas inflácie v Nemecku dvadsiatich rokov sa cena za 0,45 gramu kávy vyšplhala na čiastku troch miliárd mariek. Pre predstavu dnešné euro má hodnotu 1.9252 nemeckej marky. Bolo to obdobím kedy si kávu mohli vychutnať len tí najbohatší panovníci. Ďalším zložitým obdobím bola druhá svetová vojna, ktorá ochromila trh z kávou úplne na niekoľko rokov.
Možno aj práve toto obdobie zväčšilo chuť po káve natoľko, že sa dostala priamo do našich domácností a pri väčšom šťastí si môžeme vypestovať kávovník priamo doma v kvetináči. No nielen to, kávu z celého sveta si môžete nechať doručiť priamo na adresu vášho bydliska a vychutnať si tento nápoj z rôznych kútov sveta bez toho, aby ste ich museli navštíviť. Predsa len, chuť kávy sa odlišuje na základe podmienok pestovania, ako je podnebie, pôda, nadmorská výška, množstvo zrážok alebo slnka a teplota. No netreba zanedbať ani prípravu tohto horúceho nápoja. Aby ste si ju čo najlepšie zakaždým vychutnali, hneď po otvorení balíčku je potrebné kávu presypať to tesne uzatvorenej nádoby a uchovávať ju na suchom a chladnom mieste. Kávu vypite do dvadsiatich minút od jej prípravy, pretože pri dlhšom „státi“ stráca svoje chuťové vlastnosti. Ideálne je ju zalievať v sklených alebo porcelánových šálkach a samozrejme, zalievať ju čistou, čo najmenej filtrovanou vodou. V poslednom rade, ak si chcete vychutnať kávovú arómu, ideálne je ju mať čerstvo namletú.