Ak sa chcete dozvedieť viac o príprave pravej tureckej kávy ste na správnom mieste. Táto príprava kávy je najstaršou metódou na celom svete a nezaberie viac ako dve minúty. Jemná pena ostane dlhšie na jazyku ako ostatné druhy kávy. Podáva sa v ľahkých šáločkách, takže chladne oveľa pomalšie a pôžitok z pitia si vychutnáte dlhšie.
Džezva (cezve)
Je kovová nádoba kužeľovitého tvaru s dlhou železnou rukoväťou, niekedy olemovanou drevom, aby sa zabránilo popáleniu. Vyrába sa najčastejšie z medi a vo vnútri je pocínovaná. Niektoré nádoby sú dokonca zdobené. Na hornom okraji má rozšírený límec, kam môže káva pri príprave vybehnúť a vy ju podľa toho viete odstaviť, aby sa káva nespálila. Názov cezve ( Džezva) pochádza z arabštiny a dostal sa do väčšiny slovanských jazykov. V Grécku sa nazýva briki a v USA najčastejšie Brik. Džezva slúži na prípravu arabskej alebo tureckej kávy, nepresne nazývanej arabská moka alebo turecká, grécka,arabská káva. Spôsob prípravy kávy sa datuje od 19 storočia. Ako dôkaz slúžia zvláštne nádobky a mlynčeky, ktoré sa našli. Veľmi podobný tvar tomu ktorý vídame v dnešnej dobe, mala už v 17 storočí.
Pravá turecká káva nie je to isté ako u nás známy „Turek“. Turek je len slovenská a česká varianta kávy, pripravovaná zaliatím a sparením mletej zrnkovej kávy horúcou vodou. Jediné čo spája Turka s pravou tureckou kávu je len samotný názov. Až 80% šálok kávy sa pripravuje týmto spôsobom. Má horšie chuťové vlastnosti ako iné druhy kávy, preto ho odborníci vôbec neoceňujú a neodporúčajú. Čo sa ani nečudujeme, pretože spôsob prípravy kávy je naozaj veľmi dôležitý.
Turecká káva je veľmi dôležitá pre rôzne rituály a tradície. Už v 16. storočí malo veľký vplyv pitie a samotné servírovanie kávy na rôzne rodové zvyky a dôležitá bola aj pri riešení vážnych politických situácií. Prvé dohady o jej nájdení sú už v 9. storočí, kedy ju objavil obyčajný pastier, ktorý pásol stádo kôz. Ten si všimol, že kozy po skonzumovaní červených plodov sú omnoho energickejšie a viac šantia. Tieto bobule veľmi podobné višňovým plodom zaniesol do najbližšieho kláštora, kde mnísi zistili ich naozajstný účinok. Vďaka týmto bobuliam, ktoré začali zalievať horúcou vodou mohli viac pracovať bez únavy a taktiež vydržali dlhšie na večerných modlitbách. Mnísi zistili, že kávové zrná sa dajú aj pražiť a „zázračný nápoj“ tak získa lepšiu chuť. Neskôr sa vďaka bojom dostala do Mekky, ktorá bola obchodným mestom a odtiaľ sa rozšírila ďalej do sveta. Istý čas bol obchod z kávou zakázaný pretože práve politici a mocný náboženský vládcovia sa báli, že skupinky ľudí pijúcich kávu spoločne môže napadnúť voľnomyšlienkárstvo a ohroziť tak osmanskú ríšu. Vznikli tak rôzne fámy, že je káva škodlivá, rovnako ako alkohol. Tieto tvrdenia však nezabránili ľudom v pití kávy a ďalšiemu obchodovaniu. Preto bol vydaný zákaz prevádzkovania kaviarní a samotného pitia kávy. Turci si neskôr uvedomili, aká je „Kahve“ dôležitá pre obchod a preto bol zákaz zrušený a vývoz kávy bol dovolený jedine pre spracované bobule, ktoré sa nedali ďalej vypestovať. Samotná kávová kôstka, bez červeného obalu sa totiž zasadiť nedá. Tresty pre ľudí, ktorí sa snažili túto podmienku obísť boli veľmi prísne.
Tento nový nápoj bol natoľko obľúbený že sa dostal od moslimských skupín až na sultánov dvor. Na dvore tak pribudla nová funkcia variča kávy. Títo variči sa nazývali tiež „kahveciusta“ a boli to veľmi dôležitý pracovníci, ktorí museli vedieť zachovávať tajomstvá. Väčšinou sa volili podľa oddanosti. Celú prípravu kávy a jej servírovanie sprevádzali rôzne obrady v ktorých si našli svoje miesto aj ženy. Tieto ženy sa už odmalička učili tajomstvám prípravy kávy a bolo nevyhnutné aby ju dokázali dobre pripraviť, pretože práve podľa ich zručností boli posudzované potenciálnymi manželmi.
Aj keď ženy v tej dobe nemohli zasahovať do rozhodnutia rodiny, pomocou kávy mohla vyjadriť svoj názor o zásnubách potenciálnemu ženíchovi. Podľa miestnych tradícií je známe, že ak žena kávu osladila, tak so sobášom súhlasila. Naopak, ak bola káva mierne slaná, nesúhlasila. V prípade, že si ženích našiel neosladenú kávu, žene bola svadba ľahostajná. O obľúbenosti kávy svedčí aj fakt, že mnoho domácností malo a má vlastnú miestnosť na pitie kávy. Dokonca niektoré domácnosti, trávia viac času v týchto izbách ako v samotných mešitách. Turecká káva sa v týchto miestnostiach pripravovala džezve z kávy, ktorej zrnká uskladňovali v korytách a neskôr sa pražili.
Do Európy sa káva dostala v roku 1615, vďaka benátskym obchodníkom, ktorí ochutnali kávový nápoj v Istambule, a doniesli ho so sebou do Benátok. Netrvalo dlho a káva sa z ulice dostala do prvej kaviarne otvorenej v roku 1645 v Taliansku.
Káva sa po druhej svetovej vojne dostala aj do Nemecka. V nemeckých kaviarniach sa konali rôzne spoločenské akcie a koncerty. Práve Nemci začali špekulovať ako by tento nápoj vylepšili a vznikla tak viedenská káva. Jedným z umelcov, ktorý sa zúčastnil verejných koncertov v kaviarniach bol Johann Sebastian Bach a vznikla tak aj jeho slávna Kávová kantáta v roku 1732.
Príprava kávy v džezve
Aj keď v princípe ide o vcelku jednoduchý postup prípravy kávy, môže sa líšiť množstvom pridanej kávy. Okrem čerstvo namletej kávy sa môže do nápoja pridať aj škorica, chilli alebo kardomon. Kardomon je vlastne korenie, ktoré má dobré účinky na organizmus, pretože obsahuje veľa vitamínov a minerálov. Podporuje trávenie, odkysľuje organizmus a eliminuje pálenie záhy. Okrem toho podporuje funkciu obličiek a močových ciest. Toto korenie pochádza z Indie.
Postup prípravy:
Budeme potrebovať 250 ml džezvu, 70g kávy na liter vody, studenú vodu a cukor.
2 lyžičky cukru nasypeme do džezvy, zalejeme trochou vody a necháme ho skaramelizovať. Pridáme 1 polievkovú lyžicu veľmi jemne namletej kávy, ktorá by mala byť jemná ako púder. Obsah džezvy premiešame. Počkáme kým vypení a džezvu odstavíme prvý krát. Chvíľku počkáme a vrátime ju na varič. Akonáhle nám džezva znovu vypení, odstavíme ju druhý krát. Posledný krát ju vrátime na platňu a keď znovu bude peniť odstavíme ju úplne. Chvíľu počkáme, aby si kávový sediment sadol na dno a kávu nalejeme do pripravenej šálky. Dobrú chuť!
V nasledujúcom videu si môžete pozrieť rýchlokurz Gorana Jozice, ktorý pochádza z Bosny a Hercegoviny. Momentálne má pražiareň Plzni a káve sa venuje 10 rokov. Dozviete sa ako kávu chutne pripraviť, ale aj rôzne zaujímavosti ohľadom tureckej kávy.
V poslednom videu môžeme vidieť tureckú kávu v podaní majsterky Českej republiky vo varení kávy v džezve. Pre seriál „Na špacíru“ uvarila kávu Štěpánka Havrlíková, ktorá vysvetluje zásady prípravy tejto kávy.
Niekomu usadeniny z kávy v nápoji prekážajú, iný ich vedia naplno využiť. Zaujímavosťou je, že jedine káva z džezvy sa využíva na predpovedanie budúcnosti.